Andalúzsky kôň
Pôvod:Španielsko
Farby:Predovšetkým sivkovia, ale aj hnedáky, izabely a vraníky.
Exteriér:-kobyly 152-158 cm, žrebce 152-164 cm palicovej miery
-výrazný kohútik, silné telo s ľahkým zaoblením rebier, široké svalnaté prsia, šikmé dobre svalnaté plecia, ľahko sa zvažujúci zadok s nízkym usadením chvosta
-jemné šlachy, štíhle sponkové kĺby, zľahka zaoblený stredne dlhý dobre usadený krk
-hustá hodvábna hriva, jemná štíhla hlava s rovným alebo ľahko konkávnym profilom, stredne veľké uši, veľké živé oči
Využitie:Drezúra, býčie zápasy, v cirkuse a na promenadach.
História a pôvod: Je pýchou španielskych chovateľov. V jeho domovine sa o ňom hovorí o čisto španielskom plemene. Pôvod siaha k starým Iberským koňom. Mníchom z Jerezu vďačíme najmä za to, že niekoľko čistokrvných andalúzskych koní prežilo obdobie vlády Filipa II., ktorý nariadil primiešanie nordickej krvi. Dnes sa chovajú čistokrvné andalúzske kone predovšetkým v oblasti de la Fontiera, kde sa od 1937 nachádza Andalúzska kráľovská jazdecká škola.
Temperament a talent: Tieto vysoko vnímavé kone sú príjemnými, i keď trochu ohnivými jazdeckými koňmi s veľkou vytrvlosťou. Sú nenáročné a majú dobrý charakter.